Kontrola psíka pre agility

Pri práci so svojimi ľuďmi ako prvé, čo každého učím a vysvetľujem, je kontrola psíka. Ľudia vedia, že toto je to veľmi významný základ pre napredovanie. Vidieť to na skúsenejších tímov, ktoré už kontrolu majú zvládnutú. Na pretekoch si všímam, že táto podstatná vec chýba viacerým psovodom.

Nehovoriac o tom, že sa ľudia snažia svojho psíka oklamať. Príkladom sú namastené ruky od údenín, nenápadné predávanie hračiek pomocníkom. Na EOJ platí pravidlo, že pamlsky na parkúr ani k tréningu vziať nemôžete. Je povolená iba hračka. Je teda dôležité naučiť psíka kontrole, aby mal jasne dané pravidlá. Niečo urobíš a niekde dostaneš odmenu. Či už je to na konci sekvencie, na konci celého parkúru alebo mimo neho.

Poďme kontrolu prebrať podrobnejšie.

Čo je vlastne kontrola

– kontrola je rozhodnutie psíka, že si jedlo alebo hračku zoberie iba na povel psovoda

– podstatná informácia je tá, že nedávam žiadny zákazový povel, ani žiadny iný povel ako sadni alebo čakaj

– môžeme pracovať na kontrole na jedlo alebo hračku

– kontrola nie je poslušnosť

Poslušnosť je

– že naučím psíka na povel urobiť nejaké chovanie

KONTROLA (rozhodnutie psíka) x POSLUŠNOSŤ (naučené chovanie)

Aby ste dosiahli vysokú úspešnosť akejkoľvek aktivity, majte stále na pamäti, že tak ako Vy sa pre niečo rozhodnete sami a úplne dobrovoľne, tak to isté platí aj u psíkov. Dobrovoľnosť = vysoká miera úspechu a správnej odozvy.

Ako vysvetliť psíkovi kontrolu na jedlo alebo hračku?

Princípy sú v tomto prípade úplne rovnaké. Ak chcete robiť kontrolu na obe veci je potrebné mať na každú vec iný povel.

My používame:

hračka – drží

jedlo – vem, alebo zober

1.  Úplný začiatok. Aby pre psíka bolo cvičenie čo najľahšie, zoberieme si jedlo alebo hračku, o ktoré nemá až taký veľký záujem. Ako napríklad granulku. Do druhej ruky si pripravíme napríklad párok. Snažíme sa otvoriť ruku tak, aby psík videl na dlani granulku. Zakaždým, keď si ju chce vziať, dlaň zase zatvoríme. Pokiaľ psík odvráti hlavu od dlane alebo na malú chvíľku prestane do ruky dobiedzať, vyslovíme povel “vem” (zober) a odmením ho z druhej ruky párkom. Ruku s párkom je dobré mať za chrbtom tak, aby ju psík nevidel.

V prípade ak psík hryzie do ruky, alebo škriabe, dáme ruku za chrbát. O chvíľu to skúsime znova. Je dôležité odmeňovať akúkoľvek snahu o ukľudnenie alebo nezáujem o jedlo. Môžeme znížiť kritérium natoľko, že odmeníme psíka i za to, keď je dlaň ešte zavretá ale psík už pekne čaká. Potom postupne ruku pomaličky otvárame.

To isté platí i pri hračke. V jednej ruke máme menej obľúbenú hračku, v druhej ruke za chrbtom takú, čo psík miluje. Princíp naučenia kontroly je rovnaký, používame však iný povel napr. „drží“.

2. Ďalším krokom je, že psík už bude dostávať odmenu priamo z ruky, na ktorú je plne sústredený. Už nepotrebujeme pamlsok v druhej ruke. Začneme cvičiť na jedlo alebo hračku „nižšej“ hodnoty.

3. V tomto kroku už mám v ruke jedlo alebo hračku vysokej hodnoty. Princíp tréningu je stále rovnaký. Pokiaľ je to pre psíka veľmi zložité, snažte sa vrátiť k začiatkom a znížte kritérium.

4. Keď psík sa dokáže krásne ovládať, môžete predĺžiť dobu čakania.

5. Nasleduje kontrola jedla v miske alebo položenej hračky na zemi. Zo začiatku si môžeme pomôcť rukou na miske alebo rukou na hračke. Pomaličky odkrývam a odmeňujem povelom vem (zober) alebo drží.

6. Opäť dáme jedlo v miske alebo hračku na zem. Tentokrát sa už postavím aspoň jeden krok od týchto vecí.

Kritéria navyšujeme tým, že stojíme stále ďalej a ďalej od misky. Natrénovať minimálne 40m 🙂 – je to dĺžka celého parkúru.

7. Jedlo v miske, hračka na zemi. Pred vypúšťacím povelom chceme od psíka prevedenie nejakého triku, ktorý má rád. Kritéria navyšujeme počtom cvikov, prípadne predlžujeme čakanie v pokoji. Záleží, čo chceme posilniť.

8. Záverečný bod – zapájame misku s jedlom alebo hračku do parkúru.

Verím, že pokiaľ budete potupne navyšovať tieto kritéria, už nebudete musieť balamutiť svojich psíkov. Pes rozumie jasne daným pravidlám a vo výcviku s vami má jasno. Ukončím celú prácu –  dostanem odmenu.

Nikdy psíka do ničoho nenútim,  pripomínam – najdôležitejšia je dobrovoľnosť. A mimoriadne závažné je nepracovať s emóciami. Idete niečo vysvetľovať svojmu priateľovi, parťákovi. Uvedomte si, že ako by ste sa cítili vy ak vám ktosi vysvetľuje určitú vec a vy to nechápete. Keby na vás po určitej chvíli niekto začal rozčúlene kričať, ešte viac gestikulovať tak sa pochopenie aj tak nedostaví. Pracujte preto pokojne. Ak strácate trpezlivosť, začínate sa hnevať či vás cvičenie deprimuje, radšej prácu ukončite a choďte si zabehať, prejsť sa alebo sa iba pohrať.

Prajem Vám, veľa krásnych a úspešných chvíľ vo výchove vášho psíka.

Markéta Kelbelová
tréner agility